Metal music

Heavy metal (skrátene tiež „metal“) je druh rockovej hudby, ktorý sa ako vymedzený hudobný štýl objavil na prelome 60. a 70. rokov. Korene má v hardrockových kapelách, ktoré kombinovaním blues a rocku vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním elektrických gitár a bicích, a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Z heavy metalu sa neskôr vyvinuli rôzne štýly, ktoré sú väčšinou známe pod pojmom „metal“. Následkom toho má heavy metal dva odlišné významy: buď sa tak označuje celý hudobný žáner (tzv. metal) alebo len tradičný heavy metal, reprezentovaný kapelami ako Black Sabbath, Blue Cheer, Deep Purple, Judas Priest, Iron Maiden, Led Zeppelin a inými.

V 80. rokoch dosiahol heavy metal svoj vrchol popularity. V tomto období sa prvýkrát objavili mnohé jeho odnože, ktoré existujú dodnes.

Znaky metalu

Heavy metal je charakteristický predovšetkým používaním elektrických gitár, temnými textami a agresívnym, rýchlym rytmom. Niektoré štýly ale majú pre nich vlastné charakteristické znaky.

Podľa servera Allmusic.com, "zo všetkých nespočetných foriem rock and rollu, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo teatrálnosti. Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy, a jednoduché, rytmické tempo."
Celkové spracovanie zvuku a hry gitaru je tehcnicky veľmi zložité (technika hry).

Čo sa vážnej hudby týka, heavy metal čerpal predovšetkým z Bachovej a Paganiniho tvorby, a v menšej miere sa tiež nechal ovplyvniť Mozartom či Franzom Lisztom. Aj keď Ritchie Blackmore, gitarista Deep Purple a Rainbow, robil pokusy s klasickou hudbou už od začiatku 70. rokov, prelom v oblasti metalovej virtuozity urobil až Edward Van Halen so svojím sólovým virtuóznym počinom „Eruption“, ktorý vyšiel na prvom Van Halenovom albume (1978).

V 80. rokoch metalová gitara hľadala vzor v hudbe 18. storočia, predovšetkým kvôli technike a rýchlosti hry. Randy Rhoads, ako aj iní metaloví gitaristi tohto obdobia, sa začal venovať štúdiu hudobnej teórie a pomohol vytvoriť základy pre rozvoj publikovania odborných časopisov, ktoré sa venovali gitarovej hre, vo väčšom množstve. Avšak, v mnohých prípadoch sa metaloví hudobníci, ktorí si vypožičali techniku a rétoriku vážnej hudby, nesnažili byť interpretmi klasickej hudby (čo ale neplatí o tvorbe Yngwieho Malmsteena, aj keď sa dá povedať, že jeho hudba sa opiera skôr o virtuozitu a vyžívanie klasicky znejúcich prvkov, ktoré mali dodať jeho hudbe nádych klasiky, a nie že by sa snažil hrať klasicky).

V encyklopédii Encarta sa tvrdí, že „keď bol text spätý s hudbou, Bach mohol písať hudobné ekvivalenty myšlienok“. Prog-rockové kapely ako Yes a Emerson Lake and Palmer už pred vznikom heavy metalu odhalili tento vzťah.

Keďže heavy metal využíva apokalyptické témy, zobrazuje temnotu, moc a zlo, možnosť pretlmočiť myšlienky do hudby tak, aby presne vyjadrili myslené slová, podkopáva autentickosť a vierohodnosť muziky. Výborne sa to podarilo na albume Powerslave anglickej skupiny Iron Maiden. Obal zobrazuje dramatickú scénu s egyptskou pyramídou a mnoho piesní podnecuje k zamysleniu sa nad životom a smrťou, ako napríklad pieseň „The Rime of the Ancient Mariner“, ktorá vychádza z poviedky Samuela Taylora Coleridga. Takisto aj dvanásťminútová pieseň „Xanadu“ z albumu A Farewell to Kings od skupiny Rush je inšpirovaná Coleridgom. Všetky žánre a odrody hudby majú korene v klasickej hudbe. Preto v každom článku sa opieram a spomínam klasickú hudbu. Aj keď mnohým to dnes nič nehovorí a klasickú hudbu opovrhujú.